| Anotácia: | Kvalita ovzdušia v synergickom pôsobení s ďalšími abiotickými a biotickými činiteľmi má stále významný vplyv na vývoj a zdravotný stav živých organizmov. Napriek realizácii opatrení na zníženie tvorby primárnych emisií zo stacionárnych i mobilných zdrojov, tvorba sekundárnych polutantov a ich diaľkový prenos naďalej predstavujú riziko nepriaznivého pôsobenia na životné prostredie, najmä v rurálnych a horských oblastiach. Troposférický ozón, osobitne koncentrácia ozónu v spodnej vrstve troposféry (O3) patrí v súčasnosti k najviac sledovaným ukazovateľom kvality ovzdušia. Kritické úrovne stanovené na ochranu ľudského zdravia, vegetácie a ekosystémov sú veľmi často prekračované vo väčšine európskych krajín. Lesné ekosystémy Slovenska sú súčasťou pozaďového priestoru industriálne rozvinutých regiónov Európy, preto je dôležité skúmať vplyv ozónového znečistenia v tomto prostredí. Najnovšie metódy hodnotenia ozónovej záťaže sú orientované na sledovanie toku ozónu do stomatálnych štruktúr rastlinných buniek. Odborné publikácie medzinárodného projektu UNECE-ICP (International Cooperative Programme on Effects of Air Pollution and Other Stresses on Vegetation) uvádzajú odvodené indikátory vhodné pre uplatnenie v rozhodovacom procese. Hlavným indikátorom je hodnota fytotoxickej ozónovej dávky (phytotoxic ozone dose, POD), ktorá v prípade prekročenia limitnej hodnoty indikuje stratu zásob uhlíka v živých stromoch a zvýšenie rizika pôdnej erózie, lavín a povodní. Kritické úrovne hodnotené na základe POD zohľadňujú nielen samotnú vonkajšiu koncentráciu O3, ale prenikanie O3 do bunkových štruktúr povrchu tkaniva, ktoré závisí od vodivosti prieduchov a environmentálnych faktorov. Dôležité sú tu najmä stanovištné, meteorologické a klimatické podmienky, citlivosť rastlinného druhu na O3 a i. V súčasnosti je na modelovanie stomatálneho toku (stomatálnej depozície) O3 najčastejšie používaný multiplikatívny depozičný model DO3SE (Deposition of Ozone for Stomatal Exchange) vyvinutý v rámci medzinárodného projektu EMEP. Vzhľadom k vysokým nárokom modelu na vstupné údaje nebol doteraz na Slovensku pri hodnotení vplyvu prízemného ozónu na lesné ekosystémy tento princíp uplatnený. Projekt MapPOD má za cieľ zistiť hodnoty fytotoxických ozónových dávok (POD) pre charakteristické vegetačné typy horského prostredia Slovenska. Ďalej posúdiť riziká sekundárneho znečistenia ovzdušia prostredníctvom vyhodnotenia prekračovania kritických úrovní ozónu pre lesné ekosystémy a pre aplikačnú sféru vytvoriť návrh systému dlhodobého hodnotenia POD v oblasti Vysokých Tatier.
|
