APVV-15-0292

Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica, Ekonomická fakulta UMB Banská Bystrica, Prírodovedecká fakulta UK Bratislava

Historické a súčasné klimatické záznamy sú príliš krátke pre docenenie významu nárastu priemernej globálnej teploty od r. 1990, preto je potrebné využívať informácie o environmentálnych zmenách v minulosti ako odrazový mostík pre úvahy o budúcej klimatickej a ekologickej zmene a o mechanizmoch prirodzenej klimatickej variability. Jedným z najintenzívnejšie študovaných geologických období v paleoklimatológii je prechod medzi Posledným glaciálnym maximom (PGM) do holocénu, kedy priemerná ročná teplota atmosféry stúpla o 5°C a výrazne ovplyvnila ekosystémy Zeme. PGM sa prejavilo na vzniku horského ľadovca vo Vysokých Tatrách, ktorý po svojom maximálnom rozšírení pred cca 23 tis. r. začal ustupovať a zanikol pred 8330 r. Poznatky o časovej postupnosti deglaciácie a následných ekologických zmenách zostávajú obmedzené aj napriek 150 ročnému glaciologickému výskumu vo Vysokých Tatrách. Projekt si dáva za cieľ štúdium zániku ľadovca vo vysokohorskom pásme po PGM s ohľadom na topografiu, nadmorskú výšku a orientáciu k svetovým stranám. Bude sledovať úzku hranicu medzi glaciálnou a postglaciálnou sedimentáciou a ekologické zmeny po ústupe ľadovca v limnických sedimentoch. Pre dosiahnutie výskumných cieľov sú vybraté plesá v celom území slovenskej časti Vysokých Tatier, ktoré v navrhovanom rozsahu ešte neboli skúmané. Sedimentárna výplň bude študovaná analytickými metódami, ktoré dosiaľ neboli použité alebo len v obmedzenej miere pri výskume postglaciálu na území Západných Karpát. Vznikne jedinečná databáza sedimentárnej výplne tatranských plies.