Anotácia: | Ukrajinský štít ako unikátna prekambrická štruktúra, nachádzajúca sa na európskom kontinente, zahŕňa dva proterozoické megabloky – Volyňský a Ingulský. Tieto megabloky väčšinou obsahujú granity vytvorené v rôznych geodynamických prostrediach so širokou škálou vekových kategórií a s tým spojené rudné výskyty a ložiská. Ingulský megablok (IM) ako orogénna oblasť je vytvorený v dôsledku kolízie medzi granit – zelenokameňovým pásom Stredného Dnepra, ktorý sa nachádza na západe a mikrokontinentom Volyň situovanom na východe. K styku oboch dosiek a vytvoreniu jedného kolízneho švu došlo na okraji AR3-PR1. Centrálna časť Ingulského megabloku je považovaná za fragment transgresnej šmykovej (shear) zóny (Cherson – Smolensk), z ktorých sa vytvorila počas vývoja tejto zóny. Pred zhruba 2,1-2,0 miliardami rokov vznikali v prostredí kolízie žuly typu Kirovograd a Novoukrajinka. Granity typu Kirovograd sú distribuované v strednej a západnej časti Ingulského megabloku v štruktúre známej v regionálnom meradle ako Ingulské synklinórium. Tieto žuly sú tvorené po suprakrustálnych horninách Ingul-Inguletskej série a v dôsledku prográdnej ultra metamorfózy, ku ktorej došlo v oslabenej zóne pri poklese tlaku. Kirovogradské žuly sú zastúpené porfyrickými, equigranulárnymi, aplito-pegmatoidnými, aplitovými a pegmatitovými typmi. Geochemická charakteristika (stopové prvky) získaná pre tieto granity ukazuje, že tieto žuly môžu patriť k S-typu granitov. Uránové ložiská spojené s týmto typom granitov môžu byť rozdelené do dvoch genetických typov: 1) ložiská Kr-U genetického typu nachádzajúce sa v granitových pegmatitoch, podobné ako typ Rössing. Medzi ekonomické rudné výskyty patria aj Th-REE-U mineralizácie ložisko Balka Korabelna a tri malé Th-U ložiská (Južná, Kalinovka, Lozovatka), ktoré boli objavené v juhozápadnej časti Kirovogradského kontinentálneho bloku; 2) ložiská Na-U genetického typu (Novokonstantynivka, Michurinka, Central, Vatutinka, Severynka, Dokuchaevka, Aprelskoe) sú spojené s Na metasomatitmi (albitity), ktoré sú vyvinuté v rôznych typoch hornín – (ruly a bridlice z Ingul-Inguletskej série a pegmatitových granitov priestorovo a geneticky spojené s dvojživcovými granitmi komplexov Novoukrajinka a Kirovograd. Ložiská Li a rudné výskyty Ta, Cs, Rb, Nb, Be, Sn (LCT typu pegmatitu) (Polohivka ložisko a rudný výskyt Stankuvatka) sú spojené s Li-pegmatitmi a metasomatitmi, ktoré sú vytvorené vo vrcholovej časti aplitu-pegmatitu a žulového masívu typu Kirovograd. Volyňský megablok je oblasť tektonicko-magmatickej aktivizácie, ktorá je interpretovaná ako výsledok kolízie medzi Fenoskandiou a Sarmatským segmentom Západoeurópského kratónu. Intrúzie granitoidov typu Osnytsk tvoria súčasť Osnytsk-Mikashevychi vulkanicko-plutonickej asociácie. Pásmo Osnytsk-Mikashevychi (súčasť veľkého Volyňského pásma) sa rozširuje na severo-východ od stredného ruského vulkanického pásma až do oblasti Timan. Táto štruktúrna hranica Fenoskandie z Volga-Ural a Sarmat pozdĺž ktorého nastal tektonický pohyb a magmatická aktivizácia v týchto kôrových blokoch. Podľa izotopových údajov ktoré sú k dispozícii, sa predpokladá, že granitoidy môžu byť vytvorené z primárnej taveniny plášťového pôvodu. Záverečná fáza hlavných orogénnych udalostí v Volyňskom megabloku sa prejavila vniknutím Korostenského plutónu v anorogénnej pozícii. Initrúzii predchádzal nestabilný subplatforemný režim v okrajovej časti Osnytského orogénu. Ich tvorba bola dokončená pred 1,8-1,74 miliardami rokov. Korostenský plutón je komplex polyfázových intrúzií anortozitovo-rapakivi-granitoidovej formácie (ARGF). Intrúzia Korostenského typu je najstaršia medzi široko známymi výskytmi ARGF vo svete. Je najväčším plutónom ARGF v západoeurópskom kratóne, rovnako ako medzi všetkými plutónmi ukrajinského štítu. Asi 75% z celkovej rozlohy Korostenského plutónu tvoria granity typu rapakivi a rapakivi podobné granity. Ďalších 25% tvoria bázické a hybridné typy hornín. Podľa geochemických vlastností tieto granity by mali patriť k granitom A-typu. Tento projekt je zameraný na prehĺbenie vedeckej spolupráce medzi vedcami Ústavu vied o Zemi Slovenskej Akadémie vied a Národnej akadémie vied Ukrajiny. Zdieľanie vedeckých skúseností môže pomôcť vyriešiť základné vedecké problémy a nájsť všeobecné črty distribúcie mineralizácie a ekonomických rudných výskytov / ložísk ako v rámci územia Slovenska tak aj na Ukrajine.
|