Začiatkom mája navštívil Ústav vied o Zemi SAV Dr. Keewook Yi z Kórejskej republiky, aby sa zúčastnil terénnych prác zameraných na odber a rekognoskáciu vzoriek určených na precízne datovanie v jeho laboratóriu. Vo svojej prednáške dňa 7.5. 2019 predstavil možnosti materiálového a geovedného výskumu na Kórejskom ústave základného výskumu  (KBSI – Korea Basic Science Institute), ktorý v Kórei plní podobné poslanie ako Slovenská akadémia vied – čiže ide o pracovisko základného výskumu otvorené úzkej spolupráci s univerzitami a priemyselnými partnermi.  Dr. Keewook Yi je vedúci  laboratória SHRIMP (sensitive high-resolution ion microprobe), ktoré je schopné izotopicky datovať minerály vo veľmi malých objemoch. Fyzikálny princíp metódy datovania minerálov spočíva v  presnom stanovení množstva izotopov uránu a jeho dcérskych izotopov olova lebo konštantná rýchlosť rozpadu uránu umožňuje získať vek minerálu (uzatvorenie systému). Takéto moderné datovanie je pre geológov, popri paleontologických záznamoch, neoceniteľná metóda pre riešenie najzložitejších otázok geologickej minulosti.  Pritom ide o mimoriadne presnú analýzu  izotopov uránu  z nepredstaviteľne malého množstva materiálu 10^-13 g uránu (0,0000000000006 g) resp.  izotopov olova z množstva 10^-14 g (0.00000000000003 g).

Dr. Keewook Yi prišiel na Slovensko v rámci bilaterálneho projektu APVV, pretože ako geológ chcel navštíviť lokality, ktoré nám minulý rok v Kórejskej republike datoval. Na Ústave vied o Zemi SAV sa na túto náročnú analýzu vybrali a pripravili vzorky z oblasti Banskej Štiavnice, pohorí Tribča a Tatier so zreteľom  lepšie pochopiť vývoj ich geologickej stavby. Napríklad v súčasnosti máme pomerne presvedčivo  zachytené udalosti vzniku granitov počas subdukcie oceánu Paleotethys, ale chýbajú nám záznamy zo štádia kolízie prakontinentov Gondwana a Laurasia. Vybraté pohoria poskytujú dobrý základ pre tento typ štúdia. V prípade Štiavnického stratovulkánu, ktorý bol sopkou vysokou asi 4000 m  na mieste súčasnej Banskej Štiavnice, ide o spresnenie vývoja jednotlivých fáz jeho vulkanickej aktivity, ktoré boli pred  15 až 12 miliónmi rokov. Získané datovania majú význam nielen pre petrochronológiu ale aj pre riešenie vzniku známych rudných ložísk tejto oblasti. Našim meraním sa už zistilo, že granodiorit z odkryvu pri bani na zlato v Hodruši  má vek 13,53 ± 0,14 mil. rokov. Datovanie vzoriek granitov zo Slovenska v Kórejskom ústave základného výskumu bude pokračovať aj tento rok. Len v tomto roku chceme využiť aj ďalšie unikátne vybavenie KBSI, ktoré okrem určovania veku minerálov v miliónoch rokov s chybou obyčajne neprevyšujúcou niekoľko sto tisíc rokov, môže  analyzovať aj izotopy kyslíka a hafnia, ktoré prinášajú informácie o  pôvode ich zdrojového materiálu v dávnej geologickej minulosti. Spolupráca medzi KBSI a Ústavom vied o Zemi SAV sa sľubne rozvíja a získané údaje určite prispejú k pochopeniu geologických procesov, ktoré formovali naše územie. Kórejský partner prejavil záujem o pokračovanie spolupráce aj po skončení spoločného bilaterálneho projektu.