Regionálne paleontologické konferencie boli a sú jedinečnou príležitosťou pre výmenu vedeckých poznatkov a platformou na organizovanie odbornej spolupráce v domácom prostredí. Podmienky na ich usporadúvanie však závisia na personálnom a organizačnom vývoji odbornej paleontologickej komunity. Tomuto účelu slúžili celoštátne československé paleontologické konferencie, ktoré bývali poriadavané od prvej konferencie v Smoleniciach (v roku 1961) v ročných až trojročných intervaloch na rôznych miestach až do ôsmej paleontologickej konferencie v Sokolove (v roku 1977). Potom, po 11 rokoch, v roku 1988 sa uskutočnila na dlhú dobu posledná, deviata celoštátna paleontologická konferencia v Ružbašskej Miľave.

Od roku 1993 sa personálne základne paleontológov v Českej i Slovenskej republike zmenšili a  obmenili. Vývoj vedy v zjednocujúcej sa Európe a v globalizujúcom sa svete však vyžaduje širšie založenú a komplexnejšiu spoluprácu, než aká je možná v rámci jedného štátu. Na prelome tisícročí preto prof. R. Brzobohatý z Masarykovej univerzity v Brne a doc. J. Michalík z Geologického ústavu Slovenskej Akadémie vied v Bratislave rozvinuli myšlienku obnoviť tradíčné česko-slovenské paleontologické konferencie. Tak v roku 2000, sedem rokov po rozdelení Československa na dva samostatné štáty, sa začal druhý cyklus spoločných paleontologických stretnutí. Prvý paleontologický seminár tohto typu sa uskutočnil v roku 2000 v Brne, druhý v roku 2001 v Prahe.

Od začiatku organizovania nového cyklu každoročných odborných stretnutí rástla snaha vtiahnuť do diskusií odborníkov zo susediacich krajín hovoriacich blízkymi slovanskými jazykmi úspešne zavŕšená v roku 2002 treťou (česko – slovensko –poľskou) paleontologickou konferenciou v Bratislave. „Domáca“ paleontologická komunita sa tak rozrástla o širokú základňu vedcov z Česka, Slovenska a Poľska, vzájomne komunikujúcich vo svojich materinských rečiach bez jazykovej bariéry.  Myšlienka získala všeobecnú podporu, o čom svedčí fakt, že od roku 2000 až do súčasnosti sa uskutočnilo už dvadsať takýchto stretnutí českých, slovenských a poľských paleontológov. Česko – slovensko – poľské paleontologické konferencie (CPSPC) umožňujú rýchlu vzájomnú výmenu informácií na neformálnej báze, konfrontáciu a dopĺňanie vedeckých výsledkov, iniciujú vedeckú spoluprácu  a akcelerujú úroveň paleontologického výskumu vo veľkej časti stredoeurópskeho priestoru.

Dvadsiata česko- slovensko- poľská paleontologická konferencia sa konala 21-28. októbra 2019 v Európskom Centre pre geologické vzdelávanie (ECGE) Varšavskej univerzity v Chęcinách vo Svätokrížskych horách (cca 170 km južne od Varšavy). Okrem paleontológov z členských štátov sa s aktívnymi príspevkami prihlásili vedci z Ukrajiny, Ruska, pobaltských krajín, Rakúska, Nemecka, USA, Saudskej Arábie a Brazílie.  Na konferencii sa zúčastnilo celkom 52 účastníkov z dvanástich krajín, vrátane výrazného podielu doktorandov a postdoktorandov. Konferencia začala dvomi kľúčovými prednáškami (M. Ginter z varšavskej univerzity a Prof. M.A. Kaminski z King Fahd University of Petroleum and Minerals), po ktorých nasledovalo 20 referátov a 20 vývesiek, posledný deň sa konala exkurzia na paleontologické lokality v devónskych a karbónskych sekvenciách.  Dvadsať rokov aktivity CPSPC dokazuje, že táto medzinárodná paleontologická komunita je stále kreatívna, ambiciózna a aktívna.