Medzinárodná konferencia Jurassica XII sa konala v dňoch 19. až 23. apríla 2016 v Konferenčnom Centre DVP SAV v Smoleniciach
Čomu hovoríme „jura“...
Jurské obdobie je povestným úsekom histórie našej planéty (začal pred 195-timi a skončil pred 145-timi miliónmi rokov), v ktorom sa začala rozvíjať história dinosaurov. Široká laická verejnosť o ňom počula najmä z populárnych Spielbergovych filmov. Aj zberatelia skamenelín a záujemci o pravekú históriu života vedia o bohatých pokladoch jurských skamenelín dinosaurov, ale aj amonitov, belemnitov, lastúrnikov, ramenonožcov, koralov, a mnohých ďalších tvorov, ktoré geovedcom slúžia ako základňa pre zostavovanie presnejších koncepcií druhohornej časovej škály, prezrádzajú charakter dávnych podnebí, ekosystémov a vývoja živých tvorov, či zmien na povrchu našej planéty Zeme, vyvolanej dynamikou jej vnútra.
Pojem „jura“ však nie je spojený iba s „jurským parkom“. Poznanie charakteru jedinečného, pomerne stáleho režimu jurského podnebia nám môže osvetliť príčiny celosvetových klimatických zmien. Skalné sekvencie (a to nielen v pohorí Jura na pomedzí Švajčiarska, Francúzska a Nemecka, ktoré dalo tomuto obdobiu meno) skrývajú záznamy nespočetných premien podmienok prostredia počas mnohých miliónov rokov. Ich štúdium možno využiť pre zostavenie astronomicky kalibrovaného „kalendára“ zemskej histórie, v ktorom sú zapísané početné výkyvy podmienok na povrchu planéty od „ľadového“ po „skleníkový“ stav.
Ako vyzeral naozajstný „jurský park“...
Špecifickému jurskému podnebiu a oceánskemu režimu sa len počas ostatných rokov venovalo jedenásť medzinárodných vedeckých konferencií a kongresov. Stálu pozornosť mu venujú projekty programu Medzinárodnej Geovednej Korelácie (IGCP) Organizácie pre vzdelávanie vedu a kultúru Spojených národov (UNESCO). V súčasnosti činný Projekt číslo 632 sa zameriava na interakciu medzi podnebím a významnými udalosťami vymierania a zmien prostredia v jurských jazerných a morských ekosystémoch. Časový úsek, ktorým sa tento projekt zaoberá, začína veľkou pohromou, ktorá živý svet postihla pred 202 miliónmi rokov, tesne pred triasovo - jurským rozhraním (v nej vymreli archosaury, najväčší konkurenti a nepriatelia dinosaurov). Pokračuje toarskou anoxickou udalosťou spred 183 miliónov rokov a napokon končí jursko - kriedovým rozhraním pred 145 miliónmi rokov. Počas jury získali nadvládu medzi suchozemskými tvormi dinosaury, objavili sa prvé vtáky, prvé primitívne cicavce. Jurské podnebie charakterizoval mimoriadne intenzívny atmosferický kolobeh vody – podľa paleoklimatických modelov rieky nestíhali dotiecť do mora, voda z neustávajúcich dažďov sa hromadila v riečnych systémoch, nížinných močiaroch a obrovských jazerách (na ne boli viazané obrovské sauropody a iné gigantické dinosaury) a znovu sa vracala do atmosféry. Superkontinent Pangea sa vtedy začal rozpadať, dvakrát sa na zemský povrch vyliali ohromné efúzie čadičových láv, ktoré spôsobili vzrast úrovne CO2 a zmenšenie teplotných gradientov v atmosfére a napokon viedli k masívnym biotickým zmenám v živej prírode. Jurskú periódu tak ohraničili dve obdobia masového vymierania organizmov.
Mnohé aspekty týkajúce sa fauny, flóry, paleobiogeografie a zmien jurského prostredia však pre nás ostávajú záhadou. Nepoznáme najmä podmienky vo vysokých zemepisných šírkach, či úlohu zonálnych podnebných pásiem v jurskom skleníkovom svete, alebo účinok klimatických udalostí v jednotlivých meridionálnych klimatických gradientoch.
Spojené úsilie medzinárodnej geovedy
V uplynulých rokoch poľskí, slovenskí a českí odborníci v úzkej spolupráci organizovali vedeckú konferenciu „JURASSICA“, ktorá sa postupne stala efektívnou platformou pre výmenu vedeckých informácií zo všetkých geovedných odborov, týkajúcich sa výskumu jurského obdobia. Organizátori dr. Anna Feldman Olszewska (Państwowy Instytut Geologiczny, Warszawa) a dr. Jozef Michalík (Ústav vied o Zemi Slovenskej Akadémie vied, Bratislava) preto spojili dvanásty ročník konferencie s workshopom Projektu IGCP 632, ktorý vedie profesor Jingeng Sha (Čínska akadémia vied v Nanjingu), jeden z garantov Konferencie. Konferenciu uviedla odborná pracovná exkurzia po siedmich jurských lokalitách Malých Karpát. Päťdesiat účastníkov z 11 zemí sveta si potom v piatich odborných sekciách vypočulo 22 príspevkov nasledovaných diskusiou, pokračujúcou večer pri výveskových paneloch.
Kedy skončila jurská perióda ?
Na prvý pohľad odpoveď je jasná. Medzinárodná stratigrafická tabuľka hovorí, že sa tak stalo pred 145 miliónmi rokov. Presné pravidlá komunity geovedcov združenej v projektoch IGCP UNESCO a Medzinárodnej stratigrafickej komisie (ICS), si však pre každú hranicu časových stupňov vyžadujú presný údaj, podporený paleontologickými, geochemickými a paleomagnetickými indikátormi, ako aj konkrétnym profilom (globálnym stratotypom), ktorý môže slúžiť ako medzinárodný kaliber pre ostatné oblasti sveta. Také upresnenie vyžaduje náročnú a dlhodobú prácu širokej komunity odborníkov, ktorá sa nezaobíde bez zložitých diskusií a neraz aj polemík. V súčasnej dobe sa podarilo doložiť takýmto globálnym stratotypom, ktorý môže niesť označenie GSSP (Global Stratotype Point and Section) zatiaľ iba sedem z jedenástich stupňov, na ktoré sa člení jurská perióda.
Zemský povrch sa však v dobe rozhrania jurskej a kriedovej periódy členil na viacero provincií, obývaných spoločenstvami odlišných organizmov, ktoré vzájomne nekomunikovali. Hoci na povrch planéty vtedy dopadlo niekoľko kozmických telies, ktoré vyhĺbili impaktové krátery (Beringov kráter, kráter Mjølnir) a zemský ekosystém bol v kríze, nenastalo významné vymieranie, ako počas iných rozhraní histórie života. Treba preto nájsť spoločný nástroj pre koreláciu jursko-kriedovej hranice vo vzdialených oblastiach sveta.
Nekončiaca cesta do neznáma
Pracovné stretnutie beriaskej pracovnej podskupiny Medzinárodnej komisie pre stratigrafiou viedol profesor William A. Wimbledon z univerzity v Bristole. Prvá časť workshopu sa skladala z informácií o siedmich dôležitých profiloch jursko-kriedovou hranicou v Eurázii, druhá, záverečná časť, zásadnými otázkami riešenia pálčivého problému definovania hranice medzi jurským a kriedovým systémom, problémom, ktorý bude tiež na programe tohoročného svetového geologického kongresu v Kapskom meste (Juhoafrická republika). Záver jednania workshopu v Smoleniciach odporúča intenzívne hľadať indikátory pre identifikáciu magnetostratigrafickej hranice CM18r, ktoré by pomohli preklenúť regionálne odlišnosti v biostratigrafickom zázname.
Text: J. Michalík
Foto: E. Baraboshkin, K. Fekete, V. Šimo