Ústav vied o Zemi SAV patrí k tradičným účastníkom najväčšieho podujatia na Slovensku, venovaného propagácii vedy pre verejnosť.  12. ročník festivalu vedy Európska noc výskumníkov sa uskutočnil v piatok 28. 9. 2018 okrem Bratislavy aj v Banskej Bystrici, Žiline, Košiciach a Poprade.

Európska noc výskumníkov je paralelne organizovaná v 24 štátoch Európy. Projekt je finančne podporovaný rámcovým programom Európskej komisie na podporu výskumu, vývoja a inovácií — Horizon 2020, v časti Marie Skłodowska-Curie actions pod číslom 818109 a financovaný zo štátneho rozpočtu SR prostredníctvom Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Hlavný organizátor podujatia, Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA), v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied, portálom EurActiv.sk a Centrom vedecko-technických informácií SR, opäť pripravili bohatý a maximálne pestrý program, ktorý oslovil všetky vekové kategórie a záujmové skupiny. Špeciálnou cieľovou skupinou projektu sú deti v školskom veku, pričom dôraz je kladený predovšetkým na zvýšenie ich záujmu o štúdium prírodných vied a technických smerov na vysokých školách.

Mottom tohtoročného festivalu bolo „Výskumníci v nás“. Chceli sme si pripomenúť, že každý z nás niekedy zažil, aké je byť vedcom a každý môže svojimi poznatkami prispieť k pokroku. Našou snahou je  presvedčiť verejnosť, že veda nie je v žiadnom prípade nudná, ťažkopádna, či príliš komplikovaná oblasť a práca. Práve naopak hoci vyžaduje veľa trpezlivosti, odhodlania a disciplíny, ponúka zároveň dobrodružstvá a nečakané zážitky, ktoré človeka povzbudzujú pokračovať v práci, inšpirujú k novým objavom a neustále podnecujú ľudskú myseľ.

Ústav vied o Zemi SAV v bratislavskej Starej tržnici v čase od 9:00 do 23:00 hod. pripravil štyri prezentačné stánky.

Tradičný záujem bol v stánku Fascinujúci svet sopiek  o model sopky, vzorky sopečných hornín a produktov sopečnej činnosti – lávu, pemzu, strusku, obsidián zo súčasných aktívnych sopiek v Taliansku, rudy medi, olova, zinku z Banskej Štiavnice, zlatú rudu z Hodruše. Návštevníci sa mohli inšpirovať trojrozmernou papierovou skladačkou modelu sopky, pozrieť si horniny pod mikroskopom. Zaujala aj surová ropa z ložiska Senné na východnom Slovensku.

Geológia je super! – to bol stánok venovaný paleontológii a sedimentárnym horninám. Nielen možnosť chytiť si do ruky krásne fosílie, pozrieť si fascinujúce tvary mikrofosílií pod mikroskopom a lupou, ale najmä možnosť vyrobiť si vlastnú dokonalú sadrovú kópiu vyhynutých lastúrnikov, amonitov, alebo trilobitov, lákali najmä mladších návštevníkov. Tí veselší sa mohli aj odfotiť s veľkým panelom pravekých ľudí.

Zemetrasenia – báť sa či nebáť? je tiež jedným z tradičných lákadiel pre návštevníkov. Seizmológovia trpezlivo vysvetľovali príčiny vzniku zemetrasení, princíp šírenia seizmických vĺn, poukázali na oblasti na Zemi, kde vzniká najviac zemetrasení a ponúkali trojrozmernú papierovú skladačku rezu Zemou.

Novinkou v odbore geofyziky bol stánok Geomagnetizmus — od kompasu k magnetickému dáždniku.  Magnetické pole Zeme je neviditeľnou ochranou všetkého života na Zemi pred zničujúcim slnečným žiarením. Ako magnetické pole vzniká, prejavuje sa, ako nás magnetický dáždnik chráni pre slnečným vetrom, čo sú geomagnetické búrky a že sa v histórii Zeme mení poloha magnetických pólov, vysvetľovali zanietení kolegovia z Oddelenia geomagnetizmu.

Do náročného celodenného programu aktívnou účasťou z bratislavského pracoviska ÚVZ SAV prispeli: S. Antolíková, A. Cipciar, K. Csicsay, K. Fekete, M. Gális, J. Hrabovský. J. Kotulová, I. Koubová, J. Kristek, M. Kristeková, R. Kysel, J. Madarás, A. Marsenić, Š. Pramuková, M. Revallo, V. Šimo, D. Starek, M. Vďačný, J. Vozár. Výpomoc seizmológom poskytli aj študenti FMFI UK F. Michlík, D. Gregor.