Dňa 15. januára 2018 si pripomíname 160. výročie zemetrasenia, ktoré 15.1.1858 vo večerných hodinách postihlo mesto Žilina a jeho okolie. Epicentrálna makroseizmická intenzita dosiahla hodnotu 7-8° makroseizmickej stupnice EMS-98, čo pri prepočte na momentové magnitúdo dáva približnú hodnotu M_w = 5,2. Svojou veľkosťou sa žilinské zemetrasenie 1858 radí medzi 10 najsilnejších zemetrasení s epicentrom na území Slovenska.

Zemetrasenie 15.1.1858 je prvým zemetrasením s epicentrom v oblasti Západných Karpát, pre ktoré bol dobovými učencami (Ludwig Heinrich Jeitteles, Julius Schmidt, Georg Andreas Kornhuber, Moritz Sadebeck, János Hunfalvy) vykonaný systematický zber pozorovaní účinkov zemetrasenia a ich analýza.

Zemetrasenie bolo pocítené na veľkej časti územia dnešného Slovenska, Českej republiky, Poľska a v Ostrihome (Maďarsko). Celková veľkosť otraseného územia bola viac ako 66 000 km². Na obrázku 1 je mapa hodnôt pozorovanej makroseizmickej intenzity podľa makroseizmickej stupnice MSK-64 a príslušné izoseisty (autor: Ivan Brouček, 1978).

V Žiline boli všetky domy poškodené (v prípade murovaných domov išlo prevažne o trhliny v murive a o opadanú omietku, poškodenie drevených domov bolo menšie), päť domov bolo úradne prehlásených za neobývateľné. Najväčšie poškodenie bolo na budovách sirotinca a františkánskeho kláštora. Škody na budovách v meste Žilina (bez škôd na budovách kostolov) dosiahli výšku 37 000 zlatých.

Na obrázku 2 je dobová mapa okolia Žiliny s lokalitami, na ktorých bolo podľa dobových prameňov pocítené zemetrasenie. V pravom dolnom rohu sa nachádza pôdorys historického centra Žiliny. Obrázok pochádza z práce Moritza Sadebecka Das Erdbeben vom 15. Januar 1858, mit besonderer Berücksichtigung seiner Ausbreitung in der Provinz Preussisch-Schlesien (1858), čiernou farbou sú znázornené najviac poškodené budovy.

Zemetrasenie spôsobilo v meste Žilina všeobecnú paniku. Preľaknutí ľudia zdesene vybehli na ulicu a noc strávili buď pod holým nebom na námestiach a iných verejných priestranstvách, alebo sa uchýlili do drevených domov na predmestí. Časť ľudí sa modlila pri soche Nepoškvrnenej Panny Márie na dnešnom Mariánskom námestí.

Pri zemetrasení boli poškodené kostoly vo Višňovom a Divinke, múry popraskali na budovách v Kysuckom Lieskovci, Martine a Považskej Bystrici. V Beluši a Nitrianskom Pravne sa rozozvučali zvony. Na zamrznutom Váhu pri Budatíne popraskal ľad. V Brezanoch a Babkove vznikli nové pramene vody.

Okolie Žiliny patrí medzi oblasti Slovenska so zvýšenou seizmickou aktivitou. Najsilnejšie historické zemetrasenie s epicentrom v okolí Žiliny bolo 16.11.1613 s epicentrálnou makroseizmickou intenzitou 8° EMS-98 (približná hodnota M_w = 5,6). Najsilnejším zemetrasením v 20. storočí s epicentrom v okolí Žiliny bolo zemetrasenie 21.12.1947 s epicentrálnou makroseizmickou intenzitou 6° EMS-98 (približná hodnota M_w = 4,3).